Je to elegantný spôsob, ako môžeme vyriešiť viacero možných problémov na svojej záhrade (poprípade aj na akomkoľvek inom mieste) a ešte z toho niečo „vyťažiť“.
Je to elegantný spôsob, ako môžeme vyriešiť viacero možných problémov na svojej záhrade (poprípade aj na akomkoľvek inom mieste) a ešte z toho niečo „vyťažiť“. Medzi najväčšie výhody vysokých záhonov patrí:
- Estetický a elegantný prvok vašej záhrady
- zmysluplne zhodnotíte prebytočný biologický odpad zo záhrady a z domácnosti
- môžete ho vybudovať aj na neúrodných, znečistených alebo aj betónových plochách
- vytvára priaznivú mikroklímu aj pre náročnejšie rastliny
- vyhýbajú sa mu škodce, najmä slimáky a hlodavce
- je zabezpečená výživa pre pestované rastliny po dobu 4 až 6 rokov, čiže netreba prihnojovať
- uľahčuje vám prácu pri pestovaní v porovnaní s klasickým záhonom (menšia potreba pletia buriny a nemusíte sa k pestovaným plodinám zohýbať)
- umožňuje na jar skoršie pestovanie plodín a aj získanie skoršej úrody (v záhone je vyššia teplota oproti okolitej pôde aj o 5 až 10 °C) a zároveň sú rastliny chránené pred prízemnými mrazíkmi
- zabezpečuje pohodlný prístup k hriadkam z každej strany aj za nepriaznivého počasia
- nedochádza k erózii pôdy
Rozmery a tvary vysokého záhonu
Optimálna výška záhonov býva v rozmedzí 50 až 90 cm. Prispôsobte si jeho výšku tak, aby sa vám čo najľahšie na záhone pracovalo.
Optimálna šírka záhonov môže byť medzi 130 až 160 cm. Šírka musí byť taká, aby ste z obidvoch strán pohodlne dosiahli do stredu záhonu. Pokiaľ je k záhonu prístup iba z jednej strany, treba rátať s jeho polovičnou šírkou.
Dĺžka záhonu je ľubovoľná. Závisí vo veľkej miere od dostupnosti materiálu, ktorým treba záhon naplniť.
Tvar záhonu môže byť ľubovoľný. Najčastejšie sa používa obdĺžnikovitý tvar, ale aj oválny, kruhový, šesťhranný alebo tzv. kľúčové dierky. Záleží na priestorových možnostiach, vašej fantázii a vkuse.
Založenie vysokého záhonu
Ako výplň môžeme použiť takmer všetok biologický odpad, ktorý vzniká v domácnosti, záhrade, na políčku... Úplne spodnú vrstvu vytvoríme z väčších a hrubších kusov dreva, kukuričné stonky, postupne smerom hore pridávame jemnejšie nasekané konáriky a drevnú štiepku. Nasledujú trávne drny otočené koreňmi hore. Po celej kope dobre poskáčeme a pridávame zmes ďalších biologických odpadov – lístie, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady, pokosenú trávu, burinu, zvädnuté a suché kvety, slamu, seno, nevyzretý kompost, vyzretý hnoj, ale aj napr. kartón... Počas plnenia záhonu sa ho snažíme utláčať a polievať. Potom nasleduje nepreosiaty, ale už vyzretý kompost a nakoniec jemne preosiaty vyzretý kompost zmiešaný so zeminou v pomere 1:1. Posledné dve vrstvy musia dokopy merať minimálne 30 až 40 cm.
Výplň bude postupným rozkladom klesať. Preto treba každý rok do debnenia pridávať potrebné množstvo zeminy s vyzretým kompostom.
Vybudovaný záhon je vhodné nastlať materiálom tak, aby sme zabránili presychaniu vytvoreného substrátu (pozri časť „Nastielanie“).
A môžeme zahájiť výsadbu. Prvé dva roky sadíme rastliny, ktoré sú náročné na živiny (tzv. plodiny 1. trate). Až od tretieho roka pridáme plodiny, ktoré sú na živiny menej náročné (2. trate).