,,Rusínska kuchyňa je vhodná aj pre začiatočníkov." hovorí Oli Džupinková, spoluautorka jedinej rusínskej kuchárky na Slovensku. Kniha Mamina rusínska kuchyňa bola vytvorená čo najviac udržateľne. Suroviny boli lokálne, nič sa nevyhodilo a čo sa dalo, to sa skompostovalo. Pri príležitosti výnimočnej spolupráce s Oli, kedy si budete môcť kúpiť knihu spolu s našim Včelobalom, sme si pre vás pripravili výživný rozhovor.
Kedy si sa naučila variť?
S mamou a babkou som varila od malička. Prvé pokusy boli asi pri varení pudingu, potom som skúšala piecť koláče, pretože som veľmi často pomáhala mame pri pečení. Ale najväčší úspech som asi mala, keď som uvarila špagety s kečupom a posypala syrom.
Prečo práve rusínska kuchyňa?
Som Rusínka. Celá moja rodina, aj z maminej aj ocovej strany, má rusínsku národnosť. Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku. Pri poslednom sčítaní obyvateľov sa k rusínskej národnosti prihlásilo vyše 33-tisíc ľudí, 55-tisíc ľudí uviedlo rusínčinu ako svoj materinský jazyk. V roku 1995 bol rusínsky jazyk na Slovensku oficiálne kodifikovaný. S mojou mamou Oľgou Džupinkovou a našim kamarátom, a teraz už aj obchodným partnerom, Petrom Šuchtárom, sme sa preto rozhodli, že zachováme jedlá ako tatarčané pirohy či holubky aj ďalšie naše tradície pre ďalšie generácie. Preto sme vydali knihu Mamina rusínska kuchyňa.
Čím sa vyznačuje rusínska kuchyňa, existuje nejaké pravidlo, ktoré platí pri každom jednom recepte?
Rusínska kuchyňa je veľmi jednoduchá. Varíme zo základných surovín, ktoré máme doma - zemiaky, kapusta, fazuľa, múka, vajíčka, smotana, tvaroh a len základné koreniny - soľ, mleté čierne korenie, prípadne mletá červená paprika. Jediné základné pravidlo je: všetko zmiešať a uvariť /smiech/. Treba si uvedomiť, že všetky jedlá vychádzajú z doby, kedy sme nemali preplnené obchody tovarom od výmyslu sveta. Varilo sa len to, čo bolo. Čo si ľudia vypestovali, chovali kravy a ošípané, alebo išli na huby do lesa.
Ako sa zrodil nápad vydať knihu?
Pred šiestimi rokmi ma moji kamaráti poprosili, aby som ich vzala na východ, odkiaľ pochádzam. Čiže do Sniny a okolia. Ja som vyrástla v obci Pichne, 6 km od Sniny a prázdniny som trávila u mojich starých rodičov v Uličskom Krivom. O dve dediny ďalej je už najvýchodnejšia obec Nová Sedlica. Pre lepšiu predstavu, ide o Národný park Poloniny. Tak som chlapcov zobrala a moja mama sa o hostí postarala ako v all inclusive hoteli. To znamená, že každý deň pripravila niekoľko druhov našich tradičných jedál, ktoré sú pre mňa prirodzené, ale moji kamaráti zo Žiliny a Bratislavy nepoznali. Posledný večer, pred odchodom, niekto z nich zahlásil, aby sme vydali knihu. Zasmiali sme sa na tom, ale potom nám to s Peťkom po návrate vŕtalo v hlave a začali sme nad tým seriózne uvažovať.
Je rusínska kuchyňa vhodná aj pre začiatočníkov s varením?
Myslím si, že práve rusínska kuchyňa je vhodná pre začiatočníkov. Nepotrebujeme žiadne špeciálne suroviny, len sa riadiť receptom a vždy z toho vyjde chutné jedlo. Keď sme pripravovali knihu, posielala som recepty mojim kolegyniam, ktoré naše recepty vôbec nepoznali a všetkým to vyšlo a boli nadšené, ako im to chutí.
Ako často varíš, a čo najčastejšie?
Varím veľmi často. Len pre seba počas pracovného týždňa, ale odkedy sme vydali knihu, veľmi často organizujem rusínske večere u mňa doma pre kamarátov a kolegov z rádia. Najčastejšie pirohy, mačanku a pečenú tvarohovú hrudku. Ale musím sa pochváliť, už zvládam s prehľadom aj holubky, čo bolo donedávna pre mňa asi najťažšie kvôli zručnosti. Holubky sú plnené kapustné listy ryžou s mletým mäsom a je potrebné zvládnuť to zatáčanie listov.
Vieme, že tvoja kuchárka vznikla takmer zero waste cestou, môžeš nám to priblížiť?
Moji rodičia žijú v dome, na dedine a kompostujú. Pri dome je to asi jednoduchšie a prirodzené. Takže všetko, čo ostalo zo surovín, išlo do kompostéra. Samozrejme iba bioodpad neživočíšneho pôvodu.
Aký je tvoj obľúbený less waste produkt?
Za mňa určite plátené tašky. Jednu mám od svojho príchodu do Bratislavy, čo je už 9 rokov. Pamätám si aj éru, keď sme si kupovali farebné poháre na kávu so sebou, tie mám doteraz. Nechýba mi fľaša na vodu a úprimne, som aj veľkou podporovateľkou zero waste produktov pre ženy.
Chystáš aj druhé vydanie alebo dotlač kuchárky?
Druhé vydanie nechystáme, ale prvý náklad sme vypredali do pol roka a vyzerá to tak, že čoskoro sa minie už aj druhá dotlač a máme ešte aj zlatú limitovanú edíciu, z čoho sa veľmi tešíme a ďakujeme všetkým za podporu.
Poraď nám prosím recept z ingrediencií, ktoré máme isto bežne doma v kuchyni?
Najjednoduchšie, najrýchlejšie a veľmi chutné jedlo je gugeľ. Potrebujete na to len zemiaky, cibuľu a mať v chladničke smotanu.
Potrebujeme:
1kg zemiakov
2 cibule
mletú červenú papriku
soľ
mleté čierne korenie
bravčovú masť alebo olej
strúhanku
kyslé mlieko alebo kyslú smotanu
Postup: Surové zemiaky ošúpeme a nastrúhame na jemnom strúhadle. Prebytočnú vodu trochu scedíme. Na oleji opražíme dozlatista jednu cibuľu a pridáme trochu mletej červenej papriky. Cibuľu s paprikou pridáme do zemiakov. Dochutíme soľou a mletým čiernym korením. Najideálnejšie je piecť gugeĺ v hnrci, ktorý s pokrievkou vymastíme masťou alebo olejom, vysypeme strúhankou a vlejeme pripravené zemiaky. Ak nemáte hrniec, môžete použiť plech, ale radšej menší a vyšší. Prikryjeme ho a dáme do rúry na 200 stupňov a pečieme približne hodinu. Podávame s druhou opraženou cibuľkou a kyslým mliekom alebo smotanou.
Oli Džupinková je rodená Rusínka, ktorá pracuje ako moderátorka spravodajstva v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku, v Rádiu Expres. Počuť ju môžete každé ráno od pondelka do piatka. Oli pravidelne pripravuje aj rozhovory so Slovákmi a Slovenkami v zahraničí. Vďaka svojim rodičom a starým rodičom hovorí po rusínsky a vie uvariť aj tatarčané pirohy.
Autori knihy: Oli Džupinková, Oľga Džupinková, Peter Šuchtár
Knihu Mamina rusínska kuchyňa spolu s našim Včelobalom nájdete na stránke: www.rusinskakuchyna.sk
Zdroj foto: Alexandra Hrašková, Ján Štovka, Katarína Orešanská