Kompostovanie lístia v domácich kompostéroch

Lístie je aj napriek vžitým predsudkom veľmi kvalitným organickým materiálom vhodným práve na kompostovanie a práve predsudky spôsobujú, že sa lístie na jeseň v záhradách páli, prípadne vyváža za príbytky a tvorí základ pre budúce nelegálne skládky odpadu, nevraviac o tom, že takýmto konaním si len môžeme „zarobiť“ na pokutu.

Je pravdou, že niektoré druhy lístia sa rozkladajú pomalšie ako iné, ale určite sa rozkladajú. Príkladom sú orechy, duby či gaštany priamo vo voľnej prírode.  Lístie pod týmito stromami z roka na rok mizne. Pri riadenom procese kompostovania v domácich kompostéroch nám to pôjde ešte rýchlejšie.
 

- pokiaľ máme na záhrade viacero listnatých stromov, odporúčame takéto lístie najskôr spolu zmiešať a až následne ho kompostovať

- keďže lístie opadáva na jeseň, odporúčame si urobiť zásobu opadaného lístia vedľa kompostéra v priebehu nasledujúceho roku ho zmiešavať s dusíkatými materiálmi ako napr. trávou alebo hnojom

- pred kompostovaním ťažko rozložiteľných listov odporúčame lístie na jeseň prejsť kosačkou bez zásobníka. Takto posekané lístie nechajte cez zimu pod snehom a na jar ho začnite postupne pridávať do kompostu. Tento postup môžeme  aplikovať aj so zásobníkom a lístie nakopíme vedľa kompostéra ešte pred zimou. Pri pridávaní lístia do kompostu je ideálne miešať ho s dusíkatými materiálmi, ako sú tráva, kuchynský bioodpad či hnoj

- typickým príkladom je orechové lístie, ktoré sa rozkladá pomalšie, no neznamená to, že nie je vhodné na kompostovanie. Postupujeme vyššie uvedeným spôsobom

- aby sme predchádzali zlepovaniu lístia v komposte, môžeme lístie zmiešať s hlinou, prípadne s hotovým kompostom

- kompost z lístia a trávy sa zvykne nepriedušne utláčať, preto ho treba minimálne po mesiaci od založenia premiešať prekopávačom kompostu ( kovová pomôcka vhodná na prekopávanie a prevzdušňovanie kompostu)

- pri kompostovaní lístia napadnutého chorobami alebo parazitmi je potrebné takéto lístie zmiešať s vápnom a navlhčiť, samozrejme, mimo kompostéra. Do kompostu ho pridáme až po prebehnutí termickej reakcie, a to minimálne po dvoch  týždňoch od zmiešania.

Čím častejšie kompost z lístia budeme prehadzovať, tým rýchlejšie vyrobíme z bioodpadu kompost.

Ďalšie užitočné rady a tipy ako bonus

Rady ohľadom paradajok v komposte

Je to ako so všetkými semenami z rastlín, ktoré dávame do kompostu. Ak chce mať človek istotu, že mu v kompostéri nevyrašia paradajky, tak odporúčame postup „Ako na burinu“. Klíčivosť húževnatých burín a ich semien zničíme, ak ich necháme  pred kompostovaním skvasiť v nádobe s vodou. V lete nám na to stačí cca 15 – 20 dní (kým sa na okraji nádoby neobjaví pena). V komposte, kde sa vloží naraz veľa čerstvého biologického materiálu, sa teplota bežne vyšplhá aj na 70 °C, čiže takéto  semená tam neprežijú a ďalej sa nerozmnožujú.
 

Hraboše sú bylinožravé hlodavce, ale nepohrdnú ani dážďovkami. Dážďovky sú naopak pre náš kompost vítané, čiže by sme ich mali pred hrabošmi chrániť. Asi najúčinnejší spôsob ako zamedziť hrabošom vstupu do plastového kompostéra je  umiestniť pod kompostér pletivo. Treba však dbať na to, aby malo pletivo „malé“ očká. Priemer otvoru hrabošovej diery je do 4 cm, čiže očká pletiva musia byť aspoň o polovicu menšie. Samozrejme, pri otvorených silách, resp. hromadách je to  vcelku problém, keďže tieto hlodavce sa tam môžu dostať prakticky od všadiaľ. Pletivá sú účinné aj proti krtkom, ale krtka by však malo pletivo odradiť aj pod silom, či otvorenou hromadou.