Zahradní kvítí, Brno: Kvetinový priemysel očami českej farmárky
Záhradní kvítí, Brno: Kvetinový priemysel očami českej farmárky
Snáď každý rád dostane kvet. A tiež ju veľa z nás rada daruje ďalej. Premýšľali ste ale niekedy, keď ste tak postávali v kvetinárstve, odkiaľ tá kvetina pochádza a čo všetko stojí za tým, aby ste ju mohli práve niekomu darovať, alebo ju od niekoho dostať? O kvetinovom priemysle sme sa pobavili s kvetinovou farmárkou z Brna, Montanou, majiteľkou farmy Záhradní kvítí, Brno. Tak sa na to poďme pozrieť.
Rozhovor je preložený z českého jazyka.
.jpg)
Akú históriu má kvetinový priemysel v Českej republike?
„Predtým, vlastne počas komunizmu, sa u nás pestovali kvety na rez väčšinou v rámci JRD. Medzi hlavné pestované kvety patrili napríklad karafiáty, ruže, frézie alebo gerbery. Avšak, nebolo to ekologickou cestou. Bolo to klasické poľnohospodárstvo, klasická konvencia, využívali sa rôzne postreky a umelé hnojivá.
Po otvorení hraníc sa začali dovážať kvety zo zahraničia, ktoré boli samozrejme niečo úplne nové. Nové druhy, farby, tvary… niečo úplne iné a každý to samozrejme chcel. Skleníkové kvety neboli schopné konkurovať dovozu, a tak prevádzky postupne zanikali. Tiež záhradné kvety, dostali nálepku niečoho obyčajného, čo každému rastie na záhrade. Zákazníci o ne stratili záujem. Preto väčšina pôvodných kvetinárov skončila. Pre tie kvety jednoducho nebol odbyt a tým pádom sa prerušila tradícia. To sa zmenilo až za posledné roky, kedy začali byť k dostaniu jedinečné odrody, trochu odlišnejšie od známych klasík. Tiež sa kládol dôraz na ekológiu a udržateľnosť, a tiež za to môže určite aj obľuba záhradkárčenie a celkovo pestovanie rastlín.”
Ako je na tom kvetinový priemysel v Českej republike teda dnes?
"Dnes je veľký boom, to vidí určite každý. Prvé novodobé farmy začali vznikať tak pred 8 rokmi, inšpirovali ďalšie a začalo sa to nabaľovať a šíriť. Ja sa počítam do druhej väčšej vlny vzniku kvetinových fariem. Kvetinová farma znie tak romanticky a krásne, a znie to ako ideálna práca pre človeka, ktorý miluje prírodu a zahradničení. Napomáhajú tomu aj sociálne siete, vďaka ktorým táto práca vyzerá jednoducho a bezproblémovo. A tak každý rok vznikajú desiatky nových fariem. Farma je možno príliš vznosné slovo. Pestovanie kvetov je trošku iné, na rozdiel napríklad od zeleniny. Dobrým plánovaním a striedaním kvetov počas sezóny, môžete vypestovať veľké množstvo aj na menšom priestore. Kvetinový farmár tak nepotrebuje veľké lány pôdy, stačí väčšia záhrada a môže sa do toho pustiť napríklad pri štúdiu, alebo materskej."
Vracia sa teda tradícia pestovania kvetov zase späť?
„Áno určite. Problém je, že príliš nemáme na čo nadväzovať. Bývalé prevádzky sú zničené a ich oprava nie je možná, alebo by vôbec nedávala ekonomický zmysel. Ani staré skúsenosti nám príliš nepomôžu, sú zastarané a týkajú sa monokultúrneho pestovania v skleníkoch. Hľadáme tak nové cesty a spôsoby, ako kvety pestovať viac v súlade s prírodou. Ale zároveň tak, aby to bolo udržateľné pre telo, aj nás to uživilo. Zatiaľ sa všetci učíme, napríklad aj veľa od seba navzájom. To veľmi pomáha, keď nájdete ďalšieho blázna, ktorý sa lopotí rovnako ako vy a pritom to miluje.”
Sú všetky kvety vypestované v Českej republike ekologicky vypestované?
„Bohužiaľ také jednoduché to nie je. To, že si niekto kúpi lokálny kvet vypestovaný u nás neznamená, že je to kvet vypestovaný ekologicky. Môžeme si povedať, že máme kvety lokálne, ale neekologicky pestované alebo lokálne a ekologické.
Niekto kombinuje lokálne kvety s dovozom, niekto ich striktne oddeľuje a dovozové vôbec vo svojej ponuke nemá. Zákazník to niekedy nespozná, nemôže poznať sezónnosť všetkých stoviek kvetov, ktoré farmy môžu pestovať. Je tak na predajcovi, či je úprimný a fér. Niektorí nie sú, alebo si slovo lokálne vykladajú po svojom a tú oblasť lokálna rozšíria napríklad na celú Európu. Lokálne kvety sú teraz v móde, a tak sa to bohužiaľ aj zneužíva. Treba tiež povedať, že napríklad klasické kvetinárstvo nemôže ponúkať lokálne živé kvety počas celého roka, pretože u nás jednoducho nerastú, pretože máme v zime zimu. Kvetinová farma funguje trošku inak, a tak môže zákazníkom ponúknuť aj zimné alternatívy kytíc.”
Ako si teda môžeme vybrať, kde kúpiť lokálny a zároveň ekologický kvet?
„V Česku vznikla platforma Výkvet, ktorá združuje pestovateľov kvetov, ktorí pestujú ekologicky. Máme vlastnú certifikáciu, a to z toho dôvodu, že keď sme vznikali, nebolo možné certifikovať kvety značkou Bio, tam spadali iba potraviny. Inšpirovali sme sa tak v zahraničí a založili si vlastnú certifikáciu, ktorá funguje na vzájomnej dôvere a kontrole medzi členmi spolku.
Platforma Výkvet je dobrovoľná a funguje zároveň ako podporná skupina medzi kvetinovými farmármi, pravidelne sa schádzame a učíme sa od seba navzájom.
Takže keď si nebudete istí, kam pre ekologickú kvetinu a chcete mať naozaj istotu, pozrite sa sem.”
Pozn. redakcia: Obdobnú platformu sme na Slovensku zatiaľ nenašli. Tu však prikladáme mapu, kde si môžete zobraziť lokálne kvetinové farmy.
Ako to vyzerá počas zimných mesiacov u tých ekologických farmárov?
„Ekologická kvetinová farma môže pestovať kvety zhruba 7 mesiacov v roku. Je to dané tým, v akom sme pásme a časť mesiacov tak u nás kvety vypestovať nejdú. Keby sme topili a svietili v nejakých fóliovníkoch, aby sme mohli pestovať aj v zimných mesiacoch, vyšlo by to hrozne draho, a hlavne by to nebolo ekologické.
Aby sme ale dokázali odpovedať na dopyt a zároveň mali z čoho žiť, sú rôzne cesty. Veľa sa vracia do módy sušené kvety, predávajú sa kvetinové poukazy, workshopy, alebo sú tiež obľúbené vetvičkové kytice. Tie väčšinou obsahujú kombináciu sušených kvetov a živých vetvičiek. Je to veľmi trvanlivý variant kytice, ale zákazník nemôže čakať pugét plný klasického kvetu.”
Aké sú nástrahy a riziká eko poľnohospodárstva u nás?
„Kvetinové farmárčenie je spôsob poľnohospodárstva plne závislý od počasia a prírody. Tým, že pestujeme ekologicky, tak časť tej úrody nemáme pod kontrolou. Vždy sa môže stať niečo, čo nás o tú úrodu pripraví. Je potrebné s tým počítať a vedieť reagovať veľmi pružne a poradiť si za každej situácie. Problém je, že nemôžete sľúbiť konkrétny kvet ani jeho množstvo v určitý deň v roku. Môžeme odhadovať, potom stačí keď príde ochladenie alebo krúpy a záhony vyzerajú úplne inak, než sme si vysnívali.
Väčšina fariem sa tak sústredí na to, aby mala veľmi široký výber z rôznych kvetov, pretože keby napríklad jeden druh zjedli húsenice, je potrebné mať ho čím nahradiť. Tiež je to určitý balans medzi veľkosťou farmy a schopnosťou farmára sa postarať o všetky záležitosti, ktoré s farmou súvisia. Ja si teraz myslím, že je lepšia cesta mať menšiu farmu so širšou ponukou produktov, ktoré nesádzajú na jednu kartu.”
Ty sama máš svoju farmu, Záhradní kvítí, Brno, ako dlho už farmu vedieš a ako svoju prácu vnímaš?
„Toto je moja piata sezóna, a každý rok je iný. Každý rok som urobila veľký skok dopredu. Ten najväčší, pred dvoma rokmi, keď sme sa presťahovali s celou farmou na nové pole do Bohuníc. Oveľa väčšia plocha aj záväzky, ale aj skvelý majiteľ a úžasné priestory, na ktorých sa môžem plne realizovať. Je to veľmi ťažká práca, obzvlášť pre ženu, naozaj fyzicky náročná, ale je tiež neskutočne uspokojujúca. Vidíte svoje pokroky a všetko, čo budujete, každý deň priamo pred sebou v záhonoch a kvetoch.”
Aké kvety sú u tvojich zákazníkov najobľúbenejšie?
„To vôbec nemôžem povedať. Moji zákazníci majú radi asi všetky moje kvety. Dostanú v kytici jednoducho to, čo je práve na poli najkrajšie. Pestujem stovky kvetov, nemôžem ponúkať konkrétne a dávať im na výber, čo práve by do kytice chceli uviazať, to by zabralo neskutočne času. Ak majú priania na farby, v tom im rada vyjdem v ústrety. Ale keby som mala päť vymenovať, budú to čemerice, tulipány, iskerníky, pivonky a georgíny.”
Je ešte niečo, o čo by si sa s našimi čitatelia chcela podeliť?
„Tento rok sa zapojím do víkendu otvorených záhrad, tiež opäť prebehne deň Výkvetu, to je niečo ako deň otvorenej farmy. Tiež by som ich rada na jar pozvala do samoobslužného stánku pri poli na Lánoch, aby si prišli urobiť radosť kyticou. Napríklad sa pri stánku, alebo na nejakej akcii na farme stretneme.”
Dovolíme si doplniť ešte pár informácií o kvetinovom priemysle, ktoré nám prišli dôležité…
Kvetinový priemysel v kocke
- Takmer 98 % rezaných kvetov sa na slovenský trh dováža, prevažne z Holandska
- Hoci sú kvety dovážané z Holandska, neznamená to, že tam boli tiež vypestované. Holandsko je osou globálneho obchodu s kvetmi a kvety reexportuje z iných krajín. Najväčšími vývozcami sú Keňa, Ekvádor, Etiópia, Kolumbia. Na ich transport je teda spotrebované veľké množstvo paliva.
- Dovážané kvety sú aj také, ktoré sú typické pre našu oblasť (napr. ruže z Ekvádoru, chryzantémy z Kolumbie, klinček z Etiópie)
- Rozvojové krajiny neponúkajú vhodné pracovné podmienky. Stále je tu zastúpená detská práca. Pracovníci získavajú iba minimálnu mzdu (často na hranici únosnosti), majú dlhú pracovnú dobu, nie sú dostatočne chránení pri práci s chemikáliami a veľké percento žien sa stretáva so sexuálnym obťažovaním (V Keni sa udáva zhruba okolo 60 % žien znásilnených svojim nadriadeným. Odborníci odhadujú, že reálna hodnota sa pohybuje okolo 90 %.)
- Farmy v rozvojových krajinách využívajú pesticídy a ďalšie agrochemikálie, ktoré sú v Európe a USA na zozname zakázaných látok.
- Na trochu pozitívnejšie notu – Stav kvetinového priemyslu vyžadovať väčšiu pozornosť a začali vznikať certifikácie, ako Fairtrade, Flower label program, Floverde, Kenya Flower Council. Stále sa ale jedná o kvety dovezené cez polovicu sveta a tým vysokú uhlíkovú stopu!
Zdroje:
https://www.veronica.cz/co-je-skryto-za-dokonalou-krasou-kvetin
https://www.slowfemme.com/magazine/problematika-kvetinoveho-prumyslu